Katedrála svätého Martina alebo Dóm svätého Martina je pôvodne gotická sakrálna stavba v historickej zóne Bratislavy. Je najvýznamnejším a najväčším kostolom v Bratislave (jedným z najväčších na Slovensku) a od marca roku 2008 diecéznym chrámom bratislavskej arcidiecézy (do tohto obdobia bol konkatedrálou bratislavsko-trnavskej arcidiecézy). Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po Hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska.

 

Archeologický výskum dokázal, že najstaršie osídlenie na mieste dnešného Dómu pochádza z neskorej kamennej doby - eneolitu. Patrilo ľudu bádenskej kultúry. Pomerne intenzívne bolo osídlenie v období 1. storočia pred Kr., keď sa na tunajšom území usídlili Kelti a priestor, na ktorom dnešný chrám stojí bol v tesnej blízkosti ich oppida.

 

Katedrála svätého Martina je trojloďová stavba halového typu s centrálnou loďou, dvoma postrannými loďami a predstavaným polygonálne uzavretým presbytériom. Stavba je orientovaná v smere západ-východ. Na západnej strane je stavba ukončená vstavanou hranolovitou vežou. Z pôdorysu stavby vystupujú tri prístavby - na severnej strane kaplnka svätého Jána Almužníka a kaplnka svätej Anny, na južnej strane tzv. južná predsieň. Halová stavba i svätyňa sú zastrešené sedlovými strechami pokrytými škridlou. Dominantným architektonickým prvkom chrámu je západná vstavaná veža. Ukončená je neobarokovou helmicou s modelom uhorskej kráľovskej koruny. Na fasáde zvonice je nad lomenými oknami umiestnená štvorica hodinových ciferníkov.